cURL Error: 0 Máme za sebou prvý tohtoročný freeski camp (report) – Stránka 2 – Freeski Slovakia

Máme za sebou prvý tohtoročný freeski camp (report)

Po dlhšej pauze sa slovenská freeski scéna opäť stretla na organizovanom kempe. V RidersPark Donovaly viedol Tomáš Murgáč spolu s Michaelom Oravcom trojdňový freeski kemp, ktorého sa zúčastnilo 16 jazdcov vo veku od 8 do 17 rokov. Víkend zavŕšil Slovenský pohár v Big Air, ktorý podľa organizátorov priniesol najlepšie preteky v tejto disciplíne od roku 2008/09. Ako to celé vzniklo, čo sa dialo na svahu a či sa kempy objavia aj v budúcnosti? Tomáš Murgáč odpovedá.

Kde vznikol nápad zorganizovať freeski kemp na Slovensku?

Vznikol pri konverzácii s Matejom Matysom, kde už bol viac menej jasné, že Samuel Jaroš sa nedostane na ZOH 2026. A tak som mal čas byť na SK. Bavili sme sa o tom, že by sme po dlhšej dobe moli urobiť freeski camp.

Kto kemp organizoval a viedol – ktorí tréneri alebo inštruktori boli zodpovední za program?

Viedol som ho ja (Tomáš Murgáč) za pomoci Michaela Oravca, slovenského reprezentanta. 

Kto sa kempu zúčastnil – koľko jazdcov, aké vekové kategórie a úrovne jazdy boli zastúpené?

Z účasti na campe som bol veľmi milo prekvapený. Campu sa počas 3 dní zúčastnilo do kopy 16 jadzcov. Medzi nimi aj jedno dievča. Čo sa týka veku tak sme mali camperov od 8 rokov do 17 rokov, čo je výborná veková skupina. 

Kde kemp prebiehal, aké features a sekcie snowparku ste využívali?

Kemp prebehol v RidersPark Donovaly. Využívali sme hlavne 2 skoky, ktoré sa nám s Maťom Matysom podarilo postaviť týždeň pred kempom. V snowparku sme ešte mali 2x mini-skok (2m a 4m), bedničku, 2x flat pipe rail a 1x streetrail. 

Ako dlho kemp trval a aký bol denný harmonogram – koľko hodín jazdy, aká bola štruktúra tréningov?

Jednalo sa denný camp. Začínali sme o 9:30 a jazdili sme do 14:30. Takže každý deň 5 hodín jazdenia.

Kemperi boli veľmi namotivovaný, takže sme v podstate jazdili v kuse bez prestávky. Na začiatku každého dňa sme sa poriadne rozcvičili, potom sme sa vždy zamerali na techniku jazdenia na lyžiach. A až potom sme zamierili do snowparku.

Každý jeden kemper pracoval na trikoch, ktoré sa chcel naučiť, či už to bolo na skokoch alebo railoch.

Na aké disciplíny alebo prvky sa kemp zameral – rails, kickers, slopestyle, základy, alebo pokročilé triky?

Väčšina kemperov sa zameralo na triky na skokoch a railoch.

Aká bola celková úroveň jazdcov na začiatku a čo konkrétne sa počas kempu naučili alebo posunuli?

Úroveň kemperov bola veľmi rozdielna, od začiatočníkov až po kemperov, ktorý skúšali svoje prvé double cork rotácie.

Čo považuješ za najväčší úspech alebo prelomový moment celého kempu?

Najväčší úspech bol počet jazdcov, ktorý na kemp prišli. A nielen počet jazdcov, ale celková atmosféra, ktorá na kemp vládla. Všetci sa na kempe podporovali a snažili sa zlepšiť. Prelomový moment boli asi preteky, ktoré sa konali v soboty (Slovenský pohár). Môžem s kľudným svedomím povedať, že to boli najlepšie preteky v disciplíne big air od roku 2008/09 na Slovensku.

Narazili ste počas kempu na nejaké výzvy – či už terénne, počasie alebo technické – a ako ste ich riešili?

Snowparku na Donovaloch už určite zažil lepšie časy, kde toho bolo viac na jazdenie a snowpark bol v lepšom stave, ako sme ho našli, keď sme do Ridersparku prišli. Taktiež sme bohužiaľ museli zrušiť posledný deň (nedeľa). Keďže počasie s nami vôbec nespolupracovalo.

Prečo sú takéto kempy dôležité pre rozvoj slovenského freeski – čo jazdcom dávajú nad rámec bežného tréningu?

Každý organizovaný tréning/kemp dáva našim jazdcom priestor na zlepšenie a progres. Taktiež sa všetci môžu spoznať, vytvoriť nové priateľstvá a mať zážitky na celý život.

Plánujete pokračovať ďalšími kempmi – aké sú najbližšie aktivity alebo posolstvo pre tých, ktorí mali záujem, ale nestihli sa zúčastniť?

Verím, že sa nám podarí zorganizovať takéto kempy aj v budúcnosti. Žiaden konkrétny plán zatiaľ nemáme, no už sme sa rozprávali o letnom kempe v Banger parku v rakúsku. Tak predpokladám, že sa naši jazdci môžu tešiť aj na túto lahôdku. 

Text: Petra jurečková, Tomáš Murgáč
Foto: archív Tomáš Murgáč