Napriek svojej opatrnosti zažila skupinka mladých lyžiarov vo Vysokých Tatrách niečo, na čo len tak nezabudne. Viac popísal Samo, účastník výpravy:
Mali sme v pláne zlyžovať žľab z Popradského hrebeňa. Posledné dni snežilo a podmienky vyzerali sľubne. Išli sme piati.
Prišli sme pod žľab a v jeho ústí sme spravili kompresný test, aby sme zistili, aká je aktuálna lavínová situácia. Test vyšiel dobre, vyrazili sme teda hore.
Prvú polovicu žľabu som prešľapával ja, sneh bol dobrý a previazaný. V druhej polovici sme sa vystriedali, prešľapával Svišťo a po ňom Oliver.
Druhá časť žľabu bola viac vystavená vetru a podmienky sa zmenili. Z previazaného prašanu sme prešli do ufúkanej dosky. Oliver, ktorý šiel vtedy prvý, si uvedomil, že snehu je odrazu oveľa viac ako nižšie a že je ufúkany vetrom. Obrátil sa na mňa, či nespravíme ďalšiu sondu. Vravím že hej, prejdime kúsok vyššie a uvidíme, ako to vyzerá.
Sekundu potom, čo som to dopovedal som počul prasknutie. V ďalšej sekunde sa vedľa mna prehnal Oliver v lavíne, ktorú práve uvoľnil. My ostatní sme stáli tesne na hrane odtrhu v žľabe, lavína sa nám valila pár centimetrov od nôh. Zazrel som ho ešte v polke žľabu na lavíne, potom už sme počuli len hluk valiaceho sa snehu a potom ticho. Olivera sme nevideli a neodpovedal ani na naše kričanie.
Hore sme si rozdelili úlohy. Všetci sme si prepli pípáky do vyhľadávacieho módu. My so Svišťom sme si dali dole pásy, ktoré sme stále mali všetci na lyžiach a išli sme dole.
Martin s Kubom si mali nechať pásy, aby dole vedeli efektívnejšie prehľadávať lavínisko. Celé to trvalo asi minútu, Svišťo už lyžoval dole. Ja som si zapínal lyžiarky, keď zazvonil Kubovi mobil. Volá Oliver. Žije, nie je pod lavínou a nie je ani zranený. Asi nikdy som necítil väčšiu úľavu ako keď som vtedy počul Olivera v telefóne…
Všetci sme zlyžovali dole, Oliver počas pádu stratil lyže, paličky aj cepín a mal po jazde v lavíne sneh v dýchacích cestách. Inak bol v poriadku. Lyže sme nakoniec našli v lavinisku, paličky a cepín tam ostali, ale to nám vtedy bolo úplne jedno.
Dnes to bol najnepríjemnejší zážitok s lavínou a mohol skončiť oveľa horšie. Vďaka Bohu za takýto výsledok.‘
Foto: Samuel Gibala, Oliver Olekšák
